Ničím nerušený klasický pondelok prebiehal úplné ako vždy. Deti, škola, škôlka.Po obede som sa vybrala po syna do školského klubu. Školský dvor je rozbitý tak, ako aj celé Slovensko. Chodník je tam v takom stave, že je lepšie levitovať, no niekedy sa nedá levitovať pozorne. Pozrela som sa, kde mi ostalo druhé dieťa, ktoré akosi nikdy nejde popri nohe a zrazu veľká bolesť, nemôžem chodiť, ani dohopkať ku autu. Plakala… Čítaj ďalej…
Dokonalý duch Boží je,vnútro zasiahne,len otvoriť bránu ducha,zatiahnúť oponu sveta.Nebeské svetlo vyjdeako žiara nebies,opanta ducha skrušenéhoa človečenstvo porazí. Jednoduchosť a hriešnosť rozumu,zatienilo srdce pravdivé,a tak boj prehraný,naučí výhre budúcej.Zvelebený duch Boží,ostane upätý navždy,a povedie srdce démonickým svetom.Duša sa oslobodí,lebo len Najvyšší víťazom vždy je. Octopus
Strach, úzkosť, neistota.Anjel prišiel a povedal:“Poď, prevediem ťa!”Jemne zobral ruku,a stiahol do neznáma,do rýchlosti sveta,do neznámej tmy,do úzkej uličky,z ktorej nieto úniku,kde strach vystúpilako pán zeme. Keď srdce začalo búchať,ako najzvučnejší zvon,stisol ruku láskou a pošepkal:“Poď a neboj sa,spolu to zvládneme!”A zrazu svetlo vyšlo,ukázalo krásu bytia,krásu života, nehu lásky.Potom anjel pustil ruku,radosť zaplavila dušua zažala oheň víťazstva. A tak z neba sa hlasno ozvalo:“Si milovaný,mojim anjelom obdarovaný!” Octopus
Vonku už bola tma a zima. Sv. liturgia sa ozývala maličkou dedinskou cerkvou.Pod rúchom posvätných chvíľ počas sv. liturgie mi začalo byť veľmi zle. Musela som si sadnúť. Nezlepšovalo sa to, no v srdci som si vravela, že musím vydržať do svätého prijímania. Samu seba som presviedčala, že mi úplne stačí prijať Ježiša a zle mi už nebude. Vnútorný boj netrval dlho, lebo akosi som v srdci cítila, že naozaj… Čítaj ďalej…
Vysoko na krásno-smútnom kopci uprostred úžasnej prírody leží dedinka Kalište. Stretli sme sa tam s našimi kamarátmi a pozreli si, čo ostalo z tejto dedinky. Po dlhšom čase sme sa vrátili naspäť na začiatok, a šli na spoločný piknik. Ako som sa blížila k autu po jedlo, zrazu som si všimla veľkú mláku pod autom. Hlad a hladová zúfalosť sa ozývali, a zahlásila som, že najprv sa najem, a tak… Čítaj ďalej…
Volal sa Miško. Taký smiešny chalan, s ktorým som sa stretla pred veľmi veľa rokmi, ešte vtedy na známom Christnete. Prešli sme si spolu dobrý kus života cez naše radosti a trápenia. Bol chorý. Ale to nevadilo, hodinové rozhovory do neskorých nocí, listy, pohľadnice či stretnutia. Boli sme veľmi spojení v dušiach. Jeho stav sa zhoršoval. Nevedela som, že už nie je tu. Jeho sestra mi odpísala na jednu z… Čítaj ďalej…
